„Spievam, lebo som šťastná,
spievam, lebo som slobodná.
Jeho oko bdie nad vrabcom,
a viem, že bdie i nado mnou.“
. 4:37
„Spievam, lebo som šťastná,
spievam, lebo som slobodná.
Jeho oko bdie nad vrabcom,
a viem, že bdie i nado mnou.“
. 4:37
Priviedol si ma späť z prahu smrti,
moje nohy stáli na okraji útesu.
Teraz sa pokojne prechádzam s Bohom
slnkom prežiarenými lúkami života.
– Žalm 56,13 voľný preklad
Milosť je prechádzka slnkom prežiarenou lúkou života.
Vyrastal som v dome na severnom okraji mesta. Hneď za našou záhradou sa začínali rozsiahle polia, na ktorých sme si s kamarátmi púšťali drakov. Pokračovať v čítaní
Marjorie Pay Hinckley (1911-2004) bola jednoduchá, praktická žena. Milovala manžela, rodinu a dobré knihy, Boha a prácu pre cirkev. Tu je pár výrokov, ktoré svedčia o jej veľkom srdci:
Istá horská organizácia vypísala odmenu 3 000 euro za každého živého chyteného vlka. Dvaja poľovníci, Samuel a Ondrej, sa rozhodli, že sa o to pokúsia. Deň a noc prehľadávali hory a lesy sliediac za drahou korisťou. Vyčerpaní po troch dňoch neúspešného lovu tvrdo zaspali.
V noci sa Samuel zrazu prebudil. Zistil, že sú obkľúčení svorkou vlkov. Odhadoval, že ich bolo päť. Do tmy im svietili červené oči a biele zuby, vrčali a chystali sa vrhnúť na poľovníkov.
Samuel drgol do Ondreja a povedal: „Hej, vstávaj! Budeme bohatí!“
Jedného večera sa vracal domov. Nájsť si prácu v tomto malom mestečku bolo takmer nemožné. Odkedy zavreli továreň, v ktorej pracoval, bol nezamestnaný. No nestrácal nádej.
Touto cestou nechodilo veľa áut, len ak robotníci, ktorí sa vracali domov. Ale všetci už odišli. Len on sa zdržal.
Začínalo sa pomaly stmievať. „Mal by som trochu pridať,“ pomyslel si. Pokračovať v čítaní