Po dlhom čase sme my, Dubáci, znovu zavítali do piešťanských končín. Brat Robo zo Serede by to okomentoval: „Sucho je, hríby nerastú, dobre, že ste prišli aspoň vy.“ Potešilo nás, že opäť vidíme známe i nové tváre. V zostave Dano, Barborka a ja sme sa podieľali na programe kázňou, hudobným doprovodom a piesňou, príbehom pre deti a následne tiež napísaním tohto článku.

Cez sobotnú školu sme sa zamýšľali nad vierou v našom živote. Či ňou môžeme Boha k niečomu „dokopať“, alebo je to vždy On, kto má vo veci posledné slovo.

A spievalo sa podľa premietaných textov. Aj moja obľúbená Zapáľ oheň v srdci. Bolo príjemné vidieť, že v hudobnom doprovode pribudol k Sebastiánovi ďalší gitarista – Kristián. Dano sa k nim pridal s basou a možno si pritom spomenul aj na staré časy svojej kapely Veveryčka (skratka od veľmi vehementne ryčiaca kapela; spievali pekne, a v jednej pesničke sa im nedopatrením podarilo premenovať Ježiša zo Spasiteľa (Saviour) na námorníka (Sailor)). Potvrdilo sa mi tu, čo vidím aj vo vlastnom živote, že v zbore vieme využiť veľa koníčkov a zručností, ktorým sme sa priučili „vo svete“ – a robí nám to radosť. Dobre to Boh vymyslel :-).

V kázni sme sa zamýšľali nad svojimi strachmi – racionálnymi, aj iracionálnymi. Často nás najviac ťažia veci, ktoré sú veľmi málo pravdepodobné – a v 99 % prípadov sa nikdy nestanú. A zaznelo varovanie pred chamtivosťou, ktorá nás môže viesť do záhuby.

Obed. K tomu sa už nedá nič dodať. Dobroty, dobroty, dobroty. Mňamky z kuchýň sestier, slané i sladké. Toto je istota piešťanskej skupiny, že Vás nenechajú o hlade. Táto ich služba je jednoducho úžasná a patrí im za ňu veľká vďaka.

Po chutnom obede rozpovedala Barborka pred kázňou príbeh pre deti so zvieratkovou prezentáciou, ktorá sa páčila i dospelým – je to fakt, všetci sme len veľké deti, Božie deti. Príbeh o veveričke, ktorá chcela mať domáce zvieratko a nakoniec sa naučila veľkú lekciu o dávaní, keď opustenému pĺšikovi dala obidva oriešky, ktoré našla.

A kázeň? Priviedla nás k zamysleniu, či ľudí škatuľkujeme správne. V každom národe sa nájdu dobrí i zlí ľudia.  A zvieratá tiež požívajú Božiu ochranu a záujem – tak ako Balámova oslica.

 

Neviem, či ste už v piešťanskej skupine boli. Musím povedať, že veľkým pokušením je tam úžasný výhľad do blízkeho parku. Môžete tam vidieť rôzne vtáky, veveričky, mačky, psov.  Občas tam musia kazatelia súperiť o pozornosť poslucháčov so sýkorkou, každopádne je to úžasná kombinácia soboty a stvorenia. Ste vnútri – a predsa v prírode :-).

Bolo nám spolu dobre. Pri rozprávaní skúseností sme sa zasmiali i si poplakali. Aj o tom je spoločenstvo.
Potrebujeme vedomie, že v tom nie sme sami, že sa máme o koho oprieť – a domov odchádzame povzbudení.
Bože, ďakujeme…

Foto: M. a B. Dubovské