Naozaj som žila…
Marjorie Pay Hinckley (1911-2004) bola jednoduchá, praktická žena. Milovala manžela, rodinu a dobré knihy, Boha a prácu pre cirkev. Tu je pár výrokov, ktoré svedčia o jej veľkom srdci:
- Nechcem prísť k perlovým bránam v nablýskanom šporťáku, oblečená v nádherných šatách na mieru, s odborne vyčesanými vlasmi a dlhými, dokonale vymanikúrovanými nechtami.
- Chcem tam prísť v kombíku so zablatenými kolesami, lebo sa v ňom viezli deti do skautského tábora.
.
- Chcem tam byť so šmuhami od trávy na topánkach, lebo som kosila trávnik sestry Schenkovej.
- Chcem tam byť v tričku zašpinenom od arašidového masla, lebo som robila sendviče pre choré susedkine deti.
- Chcem tam byť s trochu zájdenými nechtami, lebo som komusi pomáhala plieť záhradu.
- Chcem tam byť s lepkavými detskými bozkami na lícach a so slzami, ktoré mi priateľka vyplakala na pleci.
- Chcem, aby Pán vedel, že som tu naozaj bola a že som naozaj žila…
Foto: www.pixabay.com
Comments are closed.