V sobotu 29. 11. 2025 o pol desiatej sa náš zbor zaplnil. Zišli sme sa celkom pestrá a veľká skupina: okrem tých, čo sem chodíme pravidelne, prišli aj naši bratia a sestry zo Serede, Trnavy a náš „Tončo“ z Banskej Bystrice. Z hľadiska národností bolo zastúpené Slovensko, Ukrajina i Filipíny. Kázaním nám prišiel poslúžiť br. Peter Čík, predseda Česko-Slovenskej únie našej cirkvi.
Sobotnú školu s nami preberal br. Duran. Venovali sme sa téme „Dedičia sľubov, zajatci nádeje“. Zamýšľali sme sa nad otázkami slobody a národnej identity. Pre Izraelitov a – ako podotkla sestra Anežka, donedávna aj pre Slovákov – bola pôda nadovšetko dôležitá. Slúžila na zaistenie obživy a aj starostlivosť o pôdu bola iná. Ale aby človeku mohla byť sloboda bezpečne daná, musí pochopiť jej princípy. Boh dal zem do prenájmu, ale na rozdiel od pozemských vládcov nežiadal od človeka celý výnos, ale len časť, ostatné si mohli nechať. Pod Božou vládou sa pôda po čase vždy vracala pôvodnému vlastníkovi, tak aby kmene stále mali kde bývať a neboli vylúčené. „Na úplne základnej úrovni zem prináša národu fyzickú identitu. Lokalizáciou národa určuje aj zamestnanie a životný štýl národa. Otroci boli bez koreňov, nikam nepatrili a z výsledkov ich práce sa tešil niekto iný. Mať pôdu znamenalo slobodu. Identita vyvoleného národa bola silne spojená s ich prebývaním v krajine. … Ak je Boh vlastníkom celej zeme, Izraeliti a v širšom zmysle aj všetci ostatní ľudia sú cudzincami a pútnikmi. Inými slovami, všetci sme na zemi, ktorá patrí Bohu, len dočasnými hosťami. … Aby sa však Izraeliti mohli tešiť z Božieho daru, museli na seba prevziať všetky povinnosti, ktoré so sebou prinášal život v zasľúbenej krajine.“
Slová od Ellen Gould Whiteovej o Novej zemi na záver:
„Písmo označuje dedičstvo spasených slovom vlasť (Heb 11,14–16). Tam bude nebeský Pastier vodiť svojich verných k prameňom živých vôd. Strom života bude každý mesiac dávať svoje ovocie a lístie stromu bude slúžiť zdraviu národov. Tam budú večne tečúce rieky s krištáľovo čistou vodou a na ich brehoch bude stromoradie tieniť cesty pripravené pre Božích vykúpených. Rozsiahle nížiny sa priblížia k pôvabným pahorkom a Božie vrchy budú majestátne dvíhať svoje štíty. Boží ľud, ktorý bol na svete dlho pútnikom a cudzincom, nájde svoj domov v pokojných rovinách pri živých tokoch.“ (GC 675; ZTDS 448)
Po krátkej prestávke sa br. Čík vo svojej kázni zameral na narodenie a poslanie Jeremiáša. Hovoril o tom, že sme posvätení, oddelení – a to nie negatívne, ale k niečomu. Hospodin poznal Jeremiáša už pred narodením. Povolal ho s jasným zámerom a k určitej zodpovednosti. Stvárnil, sformoval ho v už živote matky. Aj náš život bol stvorený, tak ako Adamov v Genesis 2,7. To Boh otvára život: tajomstvo života je v jeho rukách a zmysel života spočíva v jeho pôsobení. Boh dal poslanie Jeremiášovi a dáva ho i nám. Človeka tvorí nie slovom, ale vlastnými rukami. Spomínajú sa dve Božie mená: Adonai – osobný, blízky Boh, a Elohim – Boh vysoko nad nami, neviditeľný, na ktorého nedočiahneme. Boh prichádza ako hrnčiar a tvorí krehkú hlinenú nádobu, človeka, ako prach zeme. A vdýchne do nej svoj dych. Dochádza k zázraku oživenia. V posledných 2 kapitolách Zjavenia vidíme zase toho blízkeho Boha Adonaia.
Na konci šiesteho dňa stvorenia čítame, že všetko bolo veľmi dobré, krásne. V popredí boli vzájomné vzťahy Boha, človeka a stvorenia. Tá krása prýštila zo vzťahov. Boh je zvrchovaný vládca, ale tiež blízky hrnčiar. Prijmeme toto Božie pôsobenie, aby sme sa menili na Jeho obraz? Aj my dnes potrebujeme Božie formovanie, a to sa neskončí ani na Novej zemi. Každý deň života je božím darom. Boh Stvoriteľ a Záchranca o mňa stojí, má ma rád, dáva mi zmysel života. Môžem odrážať jeho dobrotu, milosť a lásku. Keď prichádzajú neúspechy a zlyhania, nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky. V povolaní Jeremiáša môže každý počuť Božie volanie k službe. Aj z najmenšieho zrnka môže vyrásť veľký strom.
Rim 8,38-39: Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Cez obed nasledovali takpovediac lukulské hody. Okrem hlavného stola sa prestreli ďalšie dva príručné, aby sa všetci pomestili. Ochotné sestry navarili a napiekli mňamiek ako pre regiment. Polievka, lečo, granatír, slimáky, osie hniezda, makové koláče, zeleninový a karfiolový šalát, sušienky s parížskym krémom, nátierky, reďkovky, oriešky, atď., atď. Bolo o nás postarané po duchovnej, duševnej i fyzickej stránke. A emocionálna tiež neprišla skrátka, bola nám spolu fakt dobre.
Popoludní to bolo po dobrom obede pre br. kazateľa i poslucháčov náročné :-).
Podľa Matúša 7,24-27 rozprával o dvoch staviteľoch. Na čom staviame cirkev? Skalou je Kristus. Kontext tejto pasáže siaha od 5. do 7. kapitoly Matúša. Spomína sa tam zem a soľ, 10 Božích prikázaní (tie sa týkajú aj postojov, nielen činov), ďalej modlitba a pôst, život bez pokrytectva, nesúdiť, falošní proroci… Stavať treba na slovách celého kázania z vrchu blahoslavenstiev. Práve ono je základom vízie, poslania cirkvi. Keď Kristus kázal o dome na piesku a o dome na skale, jeho poslucháči mali výhľad z vrchu dolu do údolia. Keď tam prišla veľká voda, zmietla domy v údolí postavené na piesku, ale domy postavené na úbočí zostali bez ujmy.
Slovo treba plniť, čiže prežívať ho v praxi. Stvoriteľ a Vykupiteľ sa po nás vráti. My máme niesť dobrú správu. Niet iného základu ako je Kristus. Chrám cirkvi je duchovná stavba zo živých kameňov. Stavať treba v úplnosti svedectva. Byť svetlom a soľou uprostred búrok, ktoré môžu prísť vo verejnom i osobnom živote. Stavať svoj život na Kristových slovách.
Po kázni sme sa dozvedeli novinky zo života cirkvi.
- Vízia cirkvi: „V láske slúžiť, v nádeji žiť“ – viac TU. Dôraz sa v nej kladie na deti, mládež, misiu. Treba si všímať (nielen) mladých, ale aj ich obdarovania. Nachádzať záujemcov o štúdium dizajnu, komunikácie, médií, prácu redaktor Adventu, humanitárnu práca, pedagogiky, psychológie, sociálnej práce, služby v kresťanskom domove. Oslovovať mladých, ponúknuť im službu pre cirkev a v cirkvi.)
. - Pripravuje sa materiál pre krstencov na základe zdrojov zo zahraničia.
. - Správna rada mediálno-publikačného oddelenia s riaditeľom Radkom Špinkom má za úlohu nie rušiť, ale prepájať všetky inštitúcie, viesť k úzkej spolupráci, synergii, využívaniu zdrojov z celej Únie.
. - Modlitebný týždeň – v tomto roku boli aj videá, dejinám sa venoval br. Svoboda. Budúci rok chcú aj audioprednášky pre nevidiacich, prípadne pre tých, čo ich počúvajú v aute.
. - Ohľadom LGBTQ+ sa pripravuje pastoračná príručka pre túto komunitu, ako ich prijímať v cirkvi.
- Generálna konferencia má nové vedenie (viac TU), za predsedu zvolili brata Ertona Köhlera, ktorý napriek nemeckému menu pochádza z Brazílie.
. - Nové vedenie má aj Intereurópska divízia (viac TU) – novým predsedom je br. Barna Magyarosi z Rumunska.
. - OneVoice27 (Jeden hlas 27; web v angličtine TU) je celosvetová iniciatíva, ktorej cieľom je ponúkať zrozumiteľné programy. Nejde pritom o jedného rečníka, ako to býval napr. br. Finley, ktorého prednášky sa počúvali po celom svete, ale každý má vo vlastnom tíme vytvárať programy, život meniace projekty. Rok 2027 bude dvetisícim výročím začiatku Ježišovej služby.
. - V diskusii zaznela otázka, ako pomôcť mladým v zboroch CASD na Slovensku, ktorí sú často osamotení. V lete majú akcie – YFJ, Mission Camp –, ale potom sú to znovu jednotlivci v zboroch. Pomôcť by mohli skupiny na Zoome, Meete.
. - Pre rodiny má cirkev asi 8 typov aktivít.
. - Od vypuknutia vojny na Ukrajine je v našej cirkvi zastúpená aj ukrajinčina. Ukrajinskej komunite sa venuje br. Oleg Charlamov.
Na záver brat vyjadril radosť z existencie piešťanskej skupinky. Zistili sme, že je medzi nami sestra, ktorá prišla do cirkvi na základe prednášok br. Michala Fuliera.
Rozlúčil sa s nami vedúci piešťanskej skupiny, br. Oslanský. Poďakoval sa
- všetkým ochotným sestrám, ktoré pripravili obedňajšie dobroty,
- bratovi Moskaľovi za doprovod na varhanoch,
- všetkým, ktorí prišli,
- a tiež bratovi Číkovi, ktorý nemal problém ako predseda Únie prísť z Prahy aj do takejto skupinky. Už dávno ho udivuje, že „čo je to za cirkev, že k nám do Piešťan chodia také kapacity ako br. Duda, br. Schaffenberg, predseda Únie a iní.“
A boli sme srdečne pozvaní do Serede na silvestrovské posedenie – pozvánka je TU.
Takže takto nám dnes bolo. Tešíme sa na ďalšie stretnutie. A príďte medzi nás aj vy, budete vítaní.
Pán buď s vami, kým sa zídeme,
múdrosť svoju vždy vám dávaj,
v nádeji vás zachovávaj,
Pán buď s vami, kým sa zídeme.
Víchrice keď budú hroziť,
s vami zostaň pokoj Boží.(Spievajme Hospodinovi, pieseň č. 392)
(md)