Radi sledujete stránku PodPovrchom.sk na Facebooku alebo YouTube? Ak áno, zrejme viete, prečo sa tak volá: „Čím hlbšie kopeme v Božom slove, tým väčšie poklady môžeme nájsť. Nečítajme biblické texty povrchne ale pozrime sa na klenoty, ktoré sú PodPovrchom.“

V poslednú aprílovú sobotu sme mali to potešenie privítať medzi nami nášho brata, teológa Michala Fuliera, ktorý momentálne študuje v Británii. Náš zbor sa naplnil, prišli bratia a sestry z Bratislavy, Trnavy, Serede, Zlatých Moraviec, Nitry, Trenčína, z Ukrajiny, ďalekých Filipín atď. (ospravedlňujem sa tým, ktorých som nespomenula).

Raňajšiu i popoludňajšiu bohoslužbu viedol br. M. Oslanský, vedúci piešťanskej skupiny CASD. A ďakujeme trom bratom hudobníkom (klavír, gitara, husle), že nás sprevádzali pri speve.

SOBOTNÁ ŠKOLA

Jej vedenia, konkrétne lekcie nazvanej „Úloha Biblie v duchovnom živote“, sa ujal br. Fulier.

Čítať Bibliu a kutať sa v nej nej nie je strata času, a to ani vtedy, keď niekedy nerozumieme. Jednotlivé kúsky puzzle časom zapadnú na správne miesto. Na Biblii je úžasné to, že aj keď sme ju už prečítali, Boh nám jej prostredníctvom prehovára do života každý deň po novom.  

Máme zbierať skúsenosti s Bohom a odovzdávať ich ďalej, ušetríme tak čas ďalším generáciám – my vybudujeme jednu stenu, ony ďalšiu. Stojí za to aktívne tráviť čas s Bohom, On sa chce osobne prihovárať každému z nás. Jedna kázeň týždenne to nezvládne. Ak je pre mňa Boh autorita, budem čítať Jeho knihu.

PREKLADY BIBLIE. Zriedkakedy, ak vôbec, sa dozvedáme o tom, ako vznikli a stále vznikajú preklady Biblie. Stáva sa, že zmeny v biblickom texte nabúravajú našu vieru. Biblia sa prekladá z gréckeho textu, lenže je problém: nemáme k dispozícii celý text v gréčtine. Preto sa postupuje tak, že keď je nejaké slovo napr. v 20 textoch/zvitkoch, ale v piatich nie je, dané slovo sa do prekladu zaradí. Lenže potom sa môžu objaviť ďalšie texty a pomer sa môže zmeniť v neprospech daného slova. Vďaka archeológom máme stále lepší grécky text .

Cirkev adventistov siedmeho dňa je protestantská cirkev a preto sa držíme zásady SOLA SCRIPTURA – JEDINE PÍSMO. U bratov katolíkov majú 1. magistérium, 2. Božie slovo a 3. Tradície, čiže stoličku s troma nohami, my len s jednou.

Pavol píše Timotejovi: „Božie slovo stačí k dokonalosti, stačí na všetko (netreba magistérium, ani Tradície), človek je pripravený na každé dobré dielo.“ Treba zmenu charakteru. Skutky vie robiť každý – aj diabol; ale dobré skutky len ten, koho vnútri zmenil Boh – všetko je nové. Sestra E. G. Whiteová píše, že kresťan sa vie aj desiatky rokov pretvarovať, že je dobrým človekom – Božie slovo mení zvnútra.

Čím nám Biblia slúži?

• poznanie Boha. Príroda podľa E. G. Whiteovej zjavuje Božiu lásku, ale je do tej miery zničená hriechom, že potrebuje vykladača – a tým je Božie slovo. Príklad: krvilačné šelmy o Bohu nepodávajú zrovna dobré svedectvo.
• Úplne stačí k dokonalosti, spáse. Kazatelia sú len doplnok, sprievodcovia, každý nám pomáha na určitom úseku cesty. No všetko potrebné je v Božom slove. Každý deň bez neho je premárnený a už sa nevráti späť.

DOPOLUDŇAJŠIA BOHOSLUŽBA

Po krátkej prestávke sme si na úvod dopoludňajšej bohoslužby vypočuli báseň v podaní Z. Jungovej. Pri tvorbe sa inšpirovala 148. žalmom, v ktorom všetko chváli Boha; v dnešnej dobe to môžu byť aj technológie, mobilné aplikácie, prípadne statusy na internete šíriace evanjelium.

Potom pieseň s gitarovým doprovodom D. Dubovského.

Potom sa br. Fulier pustil do svojho zamyslenia.

BOH STAVIA A RÚCA

Biblia je realistická. Biblia a psychológia už nie sú separé; lieči vnútro človeka, aj depresie. Máte pocit, že v niečom už je toho v živote dosť, že životný kríž je priťažký?

Pozrime sa na Barucha u proroka Jeremiáša 45,1-5:

Proroctvo o Baruchovi. 1 Slovo, ktoré prorok Jeremiáš povedal Nerijovmu synovi Baruchovi, keď vo štvrtom roku judského kráľa Jojakíma, Joziášovho syna, napísal podľa Jeremiášovho rozprávania do knihy tieto slová: 2 „Baruch, toto ti hovorí Hospodin, Boh Izraela: 3 Povedal si: ‚Beda mi, lebo Hospodin mi pridáva k bolesti žiaľ. Som unavený od vzdychania a upokojenie nenachádzam.‘ 4 Povieš mu: Toto hovorí Hospodin: ‚Pozri, čo som vybudoval, rúcam a čo som zasadil, vytrhávam, celú krajinu. 5 Ty žiadaš veľké veci! Nežiadaj si ich! Lebo na každého človeka dopustím nešťastie,‘ znie výrok Hospodina, ‚tebe však dám život ako korisť na každom mieste, kamkoľvek pôjdeš.‘“

Je to len päť veršov – a kopa otázok. Zdrvený, zničený človek… „Už dosť! Už stačilo! Kiežby som sa mohol nadýchnuť!“ 3. verš nie je otázkou okamihu, ale je to dlhodobý stav – trvá týždne, roky. Žiadna útecha a upokojenie. Pozadie: kráľ Jojakím z 1. verša bol beťár, veľmi zlý kráľ. Nakoniec proroka Jeremiáša hodili do jamy – no a Baruch je Jeremiášov pisár. Bol to vzdelaný, školený človek, zvyknutý na uznanie. Pri prorokovi asi očakával kariéru, zmenu v Izraeli, veľké veci. Lenže ním nesená zvesť nie je príjemná. Výsledok: fiasko. Stav národa a krajiny sa horší. Prorok skončil v zajatí, národ sa roztrúsil… Načo bola tá služba? Ako pisár nevykonával tú najdôležitejšiu vec; tú robil prorok. My ako členovia zborov sme zapojení do služby, no nie sme kňazi, levíti. Baruch má jednu z mnohých profesií. Robí to, do čoho ho Boh povolal. Bežnú prácu, nič posvätné. Lenže on mal očakávania – nenaplnené… Nie sme na tom podobne? Nemôžeme sa vidieť v Baruchovi?

• Ak žijeme zdravo, nečakáme rakovinu.
• Ak študujeme, ako čo najlepšie vychovať svoje deti, nečakáme neduchovné, neposlušné potomstvo.
• Atď.

Prorok Jeremiáš venujte týchto pár veršov Baruchovi, aj ho konkrétne volá menom – je to znak vzťahu. Boží pohľad dopadol na Barucha, zameral sa naňho. Je to obyčajný pisár, ale je mu venovaná zvláštna pozornosť, adresuje slová len jemu.

Stalo sa vám, že ste si vypočuli nejakú kázeň a jej slová boli možno povedané pre vás? Ten brat, tá sestra, čo kázala, to ani nevie. Iných to neoslovilo, bolo to pre vás. Boh vás pozná po mene. Nezaoberá sa len národmi. Zaoberá sa aj pisárom, ktorý nikoho nezaujíma. Sme súčasťou tucta, ale Bohu na nás záleží a keď čítame Bibliu, konkrétne k nám prehovára.

Zaujímavosť: v knihe Genezis je hra so slovami, aj s predložkami, ale v preklade sa to stráca, nevidíme to. Jedna predložka MÔŽE zmeniť zmysel textu. V príbehu o Ježišovi a Samaritánke bol Ježiš bol nie PRI studni, ale NA studni. Samaritánka nemohla odísť len tak, nemohla sa dostať k vode, lebo sedel na poklope, MUSELA s ním hovoriť, aj keby ho len požiadala, aby sa presunul inam. Aj ty: MUSÍŠ zareagovať, Boh vytvorí situáciu, v ktorej ho nemôžeš ignorovať.

Boh hovorí k Baruchovi, predtým sa prihováral len Izraelu. Čo urobím so slovom, ktoré zaznelo? 2. verš: „Baruch, toto ti hovorí Hospodin, Boh Izraela.“ Boh sa označuje dvoma menami: Hospodin a Boh Izraela. Toto nemôžeš ignorovať, je to posolstvo pre tvoj život.

Boh dovolil diablovi, aby priniesol nešťastie Jóbovi do života. Potom sa píše, že to urobil Boh. Nič v živote sa nedeje náhodou, ale v Božom vedení, dovolení. Meno „Baruch“ znamená „požehnanie“. Bohu záleží aj na jednotlivcoch, nielen na masách. My, tak ako Baruch, požehnanie často nevidíme a nenachádzame. Snažíme sa ako vieme, ale manželia sa rozvádzajú, deti idú do sveta… Sme cirkev, Boží ľud, ktorý má byť požehnaný.

Baruch to nemá ľahké. Má dva problémy:

(1) SÚSTREĎUJE SA NA SEBA. Prorok Jeremiáš nie, ten rieši problémy národa, nezaoberá sa sebou. Naše problémy sa nemajú stať centrom nášho života.

Brat Fulier sa priznal, že pri vystupovaní pred verejnosťou má vždy trému. Celé roky. Opadne to po pár minútach. Čo môže urobiť? Sústrediť sa (a) na strach, búšenie srdca a fyziologické pochody alebo (b) na Boha. Na čo budeš mať upriamený pohľad? Vyjdem a budem požehnaním.

Baruch sa zameriava na problémy, je ako v hrobe, ustatý od vzdychania.

Jedni manželia v Británii mali syna v nemocnici na detskom onkologickom oddelení. Oni jediní syna navštevovali, ostatné deti tam boli samé, bez rodičov – tí ich tam nechali a už nikdy neprišli (zrejme sa nedokázali pozerať na svoje trpiace, umierajúce deti a určite mali po zvyšok života depresie z toho, že už ich nenavštívili). Títo navštevujúci rodičia boli pre choré deti i personál povzbudením.

V krízových situáciách viera nepomáha skrátiť obdobie utrpenia. Rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi: keď hľadím na Krista, mám nádej opätovného stretnutia, nestrácam cieľ.

Viete, ako sa dá pri chôdzi po lane točiť dokola ako baletka? Pointa: musíte sa pozerať do diaľky na nejaký bod, nie na seba a svoju rovnováhu. Toto je rozdiel medzi kresťanmi a svetom: v diaľke vidíme nádej, pevný bod, Krista.

Pri strese a tréme si môžeme povedať: „Bože, Ty budeš oslávený.“ Veriaci i neveriaci prežívajú rovnakú bolesť, ale veriaci majú nádej. Je napísané: „Nesmúťte AKO tí, čo nemajú nádeje.“ Plačte, je to normálne. Ježiš sa stretol so ženou, ktorej zomrel jej jediný syn. Povedal jej: „Neplač.“ Toto vraví matke a vdove?? Prečo? Chcel povedať: „Nedovoľ, aby ti slzy zatienili pohľad na Boha a nádej. Plač, vzlykaj, ale v smútku hľaď na Krista.“

Baruch to nerobil. Zaoberal sa svojimi očakávaniami ohľadom zboru, národa, rodiny. Bolo to samé ja, ja, ja – ego. Sme ako Baruch: život sa točí okolo našich očakávaní. Potom padáme do depresie. Prorok Jeremiáš riešil Izrael. 

(2) VEĽKÉ OČAKÁVANIA. Baruch sám nebol schopný ich naplniť. Nebolo to v jeho rukách. Keď nevieme zmeniť veci, ktoré nevieme ovplyvniť, narastajú komplexy. Keď nemáme dosah napr. na povýšenie, buď sa s tým musíme zmieriť alebo zmeniť prácu. Nasleduje obviňovanie. Nakoniec obviníme Boha: „To Eva, to had, to Ty ako Stvoriteľ hada si na vine!“ No nič sa tým nevyrieši. Boh pozná srdce človeka a vie, kde sa to skončí, preto poslal Baruchovi posolstvo cez Jeremiáša: „Čo som vybudoval, rúcam a čo som zasadil, vytrhávam, celú krajinu. Ty žiadaš veľké veci! Nežiadaj si ich!“

Útecha je v tom, že Boh nám dáva možnosť pozrieť sa na veci Jeho pohľadom. Ak naše dieťa urobilo niečo zlé, túžime po tom, aby sa kajalo. Boh sa takto pozerá na všetkých – ako na svoje deti, ktoré odišli, stratili večný život a chce ich zachrániť. Biblia nám otvára Boží pohľad:

„Baruch, pozri sa, ako to vidím… Rúcam…“

V povolaní proroka Jeremiáša v Jer 1,10 čítame:

„Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil.“

Toto mal robiť Jeremiáš. Boh vraví:

„Baruch, chceš vidieť veľké veci – aj ja. Zasadil som raj, mali ste len nejesť, jednu vec – no jedli ste. Ja som zasadil a vytrhol. Rozišli ste sa po zemi a množili ste sa – musel som Zem zničiť potopou – zboril som. A Izrael sa nechce kajať – stalo sa tam to, čo v Sodome – čo som vybudoval, rúcam.“

 

Váš dom sa vám zanecháva pustý… Laodicea: vypľujem ťa zo svojich úst…

„Baruch, chceš vidieť veľké veci, a aj ja po tom túžim. Sme na jednej lodi.“

Žiaľ, situácia je taká, aká je. Nečakajme veľké veci, ak veríme, že žijeme v dobe konca. Biblia je realistická kniha. Netúžme po mieri, ak žijeme vo vojnou zničenej krajine. Hľaďme na nebeský Jeruzalem, tam je nádej. V cirkvi je zasiaty kúkoľ. Žijeme na hriešnej zemi. Majte očakávania, sny, kariéru, ale nie na to máme sústrediť pozornosť. Nie, v diaľke máme vidieť Boha.

V jednej nemocnici na onkologickom oddelení sa personál čudoval: veriaci zomreli, neveriaci nie. Dôvod: neveriaci sa zmierili s rodinou a prežili. Telo sa začalo regenerovať. Veriaci umierali v depresii. Odpustenie má silu atómovej bomby.

Ja, ja, ja… Máme k dispozícii množstvo požehnaní, rád… Boh stavia a búra. Sadí a vytrháva. V knihe Zjavenie čítame: „Ja zotriem každú slzu.“ Zasľúbenie utíšenia bolesti. Boh nám bude utierať slzy. Kto však utrie slzy Jemu? Nad každým, koho nedokázal zachrániť? Bude pri nich v ohnivom jazere. My na bolesť zabudneme, ale Boh si ju ponesie so sebou po celú večnosť.

Keď sa budeš na niečo žalovať, spomeň si: žiješ v takom svete. No hľaď do budúcnosti. Boh robí maximum pre naše spasenie. Povoláva milióny anjelov. Ak niečo nevyšlo, inak sa nedalo.

Môžeme veci pustiť zo svojich rúk,
ale Boh ich pevne drží vo svojich.

Nemajme veľké očakávania v tomto svete.

Br. Oslanský na záver doobedia poďakoval br. Fulierovi za zamyslenie a poznamenal, že mal také očakávanie, že kedy sa naplní zbor. Boli zbor, teraz sú skupina. Nie sú zrušení, len sa zmenili na skupinu.

(pieseň 43 – Tá vzácna milosť, Pane môj)

OBED

Bola to klasika. Dobrôt od výmyslu sveta. Ako sme sa pomodlili pred jedlom, nech Boh požehná ruky, ktoré to všetko pripravili.

POOBEDE

nás opäť potešila báseň od sestry Zlatky, ale kratšia :-).

Nasledovalo zamyslenie br. Fuliera o tom, prečo sa biblické príbehy podobajú na pohanské legendy. V Zjavení Jána nachádzame symboly, ktoré v Starom zákone nenájdeme. To preto, že v cirkvi už boli zväčša pohania gréckeho myslenia – a Ján hovoril jazykom svojej doby. Pohania – Gréci v 1. st. n. l. – nepoznali Starý zákon, preto sú tam aj symboly z mytológie.

Medzi rôznymi náboženstvami nachádzame veľa podobností. Napr. príbeh o potope je zaznamenaný v Mezopotámii a tiež v indickej literatúre. Keď si vo Wikipedii pozrieme egyptské a sumerské legendy, nachádzame v nich to, čo aj v Genezis. Biblické príbehy sa podobajú na mytologické, pohanské. Napr. strom života verzus zlaté jablká zo záhrady Hesperidiek. (Viac o tomto si budete môcť vypočuť v originálnom zázname približne o 3 mesiace.)

Povieme len záver: mýty a legendy kresťanskú vieru nenabúravajú a neohrozujú, práve naopak: kresťanstvo zničilo grécku mytológiu. Ponúka totiž niečo lepšie: ospravedlnenie z viery namiesto ospravedlnenia zo skutkov. Prijatie namiesto výkonu a driny.

Čo potrebuje táto doba, mesto, štát? Hľaďme vpred na Krista. Máme nádej, ktorú svet nemá. Boh si nenecháva nesmrteľnosť pre seba ako pohanskí bohovia, delí sa o ňu s nami. Je na nás, aby sme to zvestovali.

ZÁVER

Br. Oslanský poznamenal, že návštevníci často obdivujú veveričky a ďatle za presklenou stenou, ale im chýbajú najmä deti. A tie tu v túto sobotu boli: chrumkali chrumky a pobehovali sem a tam.

Na záver br. Fulier odpovedal na pár otázok z publika. Rozlúčili sme sa modlitbou a piesňou.

Ďakujeme br. Fulierovi za celodennú službu z Božieho slova a tešíme sa niekedy na ďalšie stretnutie.

pieseň č. 282:

Prosbu našu Pane čuj,
keď sa teraz rozísť máme,
každého z nás ochraňuj,
daj nám svoje požehnanie.
Pomôž nám vo viery boji,
nech sme dnes i večne tvoji.